Podivín

14,90 
DK-0649
Vypredané

Popis

Nesmierne čitateľný a miestami až neuveriteľný príbeh prerodu výrobnej, direktívne riadenej firmy na jednu z najslobodnejších spoločností dneška, ktorú ostatní právom prezývajú "najneobvyklejšie pracovisko sveta". Zamestnanci si tu sami rozhodujú o veciach, na ktoré má väčšina organizácií dneška stoh smerníc alebo iných predpisov a aparát manažérov, ktorí ten stoh administrujú. Mnohí ľudia hovoria, že po prečítaní knihy Podivín sa už na svet organizácií a riadenia firiem nedokázali nikdy pozerať rovnako ako predtým. Podivín svojím príbehom premeny existujúcej firmy tak dopĺňa Štěstí doručeno - rozprávanie o slobodnej firme, ktorá vznikla na zelenej lúke. Dopĺňa tiež Svobodu v práci, ktorá je príbehom takmer dvadsiatich firiem, ktoré slobodu ako spôsob organizácie a riadenia využívajú.

Videorecenzia na knihu od Tomáša Haizlera

5 dôvodov, prečo si knihu prečítať

  1. Zoznámite sa s príbehom jedného z najneobvyklejších pracovísk sveta, firmy Semco so sídlom v Sao Paulo. Na jej návštevu sa v určitých obdobiach čaká (vzhľadom k enormnému záujmu) až rok. Ricardo Semler sa pravidelne objavuje na rebríčkoch najvplyvnejších osobností planéty.
  2. Zamestnanci Semca si sami rozhodujú o tom, čo, kedy, kde, ako, s kým aj za koľko budú pracovať. Sami si vyberajú svojich šéfov. V knihe sa dozviete, ako sa k tomu prepracovali a ako u nich všetky tieto slobody fungujú.
  3. Semco začínalo ako výrobca lodných púmp, teda výrobná firma s cca 100 zamestnancami a obratom zhruba milión dolárov. Dnes majú cca 5000 zamestanncov a v priebehu posledných pätnástich rokov neklesol ich rast pod 25 %.
  4. Príklad Semca môže byť pre českého a slovenského čitateľa mimoriadnou inšpiráciou. Hlavne tým, že ide o transformáciu priemyselnej firmy (aj naše ekonomiky sú postavené predovšetkým na priemysle) v Brazílii - krajiny, ktorá rovnako ako my, prešla rokmi diktatúry a navyše má výrazne tradičnú "machistickú" kultúru.
  5. Okrem toho, že sa po prečítaní knihy Podivín už nikdy na svet biznisu nedokážete pozrieť tak ako predtým, určite sa pobavíte.

Výstrižky

1. O kartotékach a šanónovaní

Sedeli sme na schôdzi a práve sme sa predierali drobnejšími byrokratickými záležitosťami typu veľa buriny v prerastenej záhrade a naraz sme narazili na žiadosť o kúpu kartoték za 50.000 dolárov. Niekoľko oddelení na ne čakalo celé mesiace a v zúfalstve sa rozhodli svoje dielčie žiadosti zlúčiť do jednej veľkej. Ľudia v jednotlivých oddeleniach si asi mysleli, že ich spojený nátlak na nás urobí väčší dojem.

Keď sa diskusia otočila k cenám a výberu potenciálnych dodávateľov, niekto sa spýtal: „Môžete mi povedať, čo sa do tých kartoték vlastne zakladá?“

Každý mal svoje vlastné vysvetlenie: „No, určite sa tam nedáva nič, čo by tam nepatrilo,“ hovorila väčšina. Ja som si tým až taký istý nebol.

V ten deň sme nepodporili nákup ani jedinej kartotéky. Namiesto toho sme rozhodli, že na pol dňa pozastavíme prevádzku a usporiadame Prvú smemcovskú polročnú inšpekciu dokladov a tiež Prvú čistku. Inak nezistíme, čo presne všetky tie kartotéky požierajú.

Inštrukcie zneli jasne: každý sa mal pozrieť do všetkých zakladačov a vyhodiť všetky papiere, ktoré neboli životne dôležité. Mal si položiť otázku, ktorá sa pripisuje Alfredovi Sloanovi z General Motors: „Čo najhoršie sa stane, keď toto vyhodím?

V deň D zamestnanci dorazili v džínsoch a montérkach a boli pripravení ponoriť sa do zatuchnutých a zaprášených archívov. Všetkých som presviedčal, aby sa naozaj nebáli vyhodíť vvšetko, čo je hoci len trochu zbytočné. Keby sa omylom vyhodilo niečo naozaj dôležité, zákazníci, dodávatelia alebo niekto iný určite bude mať kópiu.

Vedeli sme, ako im je. Sám som to kedysi prežíval. Patril som kedysi k tým najväčším sysličom vo firme. Mal som dve veľké kartotéky a žiadosť o ďalšie dve. Na každú z mojich dvoch sekretárkok navyše pripadalo ďalších dva a pol kartoték.

Po veľkej čistke mi stačila jediná kartotéka a ostatní na tom neboli inak. Ľudia sa dobre bavili, keď si čítali šesť rokov staré ďalekopisy, prehliadali staručké katalógy, vizitky ľudí, ktorých si vôbec nepamätali a firiem, o ktorých nikdy nepočuli. Zároveň našli veci, ktoré pred niekoľkými mesiacmi zúfalo a márne hľadali. Čistka prebehla tak úspešne, že Semco malo zrazu k dispozícii desiatky voľných a nepotrebných kartoték.

2. O tom, ako som spísal svoje pamäti

Preto som sa v roku 1988, keď som mal 28 rokov, rozhodol, že napíšem svoje pamäti. So Sofiou sme zamierili na náš ranč v horách. Nemáme tam telefón. Deväť dní som písal ako divý, zvládal som 12, alebo aj 14 hodín na jeden záťah. Bol som taký zabratý do práce, až ma niekoľkokrát prekvapilo, že už svitá. Celých desať rokov experimentovania a šialenstva, frustrácie a radosti zo mňa tryskalo ako gejzír. Po semcovskej skúsenosti s počítačmi som elektronickým prístrojom veľmi neveril, takže som používal procesor, ktorý mal na jednom konci "gumu".

Z hôr sme sa vracali so 750 ručne písanými stránkami, ktoré som nazval Z nevýhody výhodou. Kópie som rozoslal najväčším brazílskym nakladateľom a čakal som. Týždne plynuli jeden za druhým, až nakoniec z jedného nakladateľstva zavolali. V duchu som na nich stavil, pretože vydali Iacoccu aj Moritu. Išli sme spolu na obed a ja som sa vrátil s presvedčením, že mi ponúknu spoluprácu. Nikdy to neurobili.

Z ostatných nakladateľstiev mi nezavolali, tak som to urobil ja. Nikto nemal o moju knihu záujem. Dvaja ľudia navrhli, aby som ju vydal sám a rozšíril tak v Semcu pracovné príležitosti.

Vtedy ma napadlo, že zavolám Richardovi Civitovi. Ešte som ho nevidel, ale poznal som jeho spoločnosť Nova Cultural, veľkého producenta časopisov a stredne veľkého nakladateľa. Zavolal som mu a vylíčil svoj príbeh. Povedal mi, že v ten deň večer odlieta do New Yorku a v lietadle si prečíta môj rukopis. Za dva dni mi oznámil, že za môj príbeh a rozprávanie o mojej spoločnosti je ochotný zaplatiť 2.000 dolárov. O peniaze nejde, pomyslel som si rýchlo. Zavolal som právnikovi a požiadal ho o návrh zmluvy. Prosil som ho, aby veľmi netlačil na pílu, pretože Richard Civita je jediný nakladateľ v Brazílii, ktorý je ochotný ujať sa môjho príbehu. Môj právnik je ale rázny muž a trval na tom, že s každými 100 000 predaných kníh sa autorská odmena zvýši. Nakladateľ aj ja sme sa nad tou vetou srdečne zasmiali, pretože by sme boli veľmi radi, keby sa predalo 5 000 výtlačkov.

Mohli sme to tušiť? Titulu Z nevýhody výhodou sa predalo 400 000 výtlačkov a na zozname bestsellerov sa držal takmer 200 týždňov. Z mojej knižky sa v Brazílii stala najpredávanejšia nebeletristická literatúra v histórii. Zdalo sa, že národ si žiada nové nápady. Rád hovorievam, že si sedíme na surfoch a sme bodkami v oceáne s obrovskými vlanmi pracovnej nespokojnsti. My sme jednoducho vstali, chytili správny vietor a dosurfovali k brehu.

3. Ako pristupujeme ku stávkam?

Ak uznáme existenciu odborov, neznamená to, že s ich postojmi automaticky súhlasíme. Pre jednaní s odbormi sme odmietli 18 z ich 19 požiadavkov. Na druhej strane podporujeme znovu sa prebúdzajúc moc odborov. Súčasne sa nemienime správať ako pštrosi. Vedenie, ktoré sa zo všetkých síl snaží udržať odbory za bránami továrne, totiž bude čo nevidieť potrebovať nohavice s vystuženým sedom, pretože si pekne posedí.

U nás sa pri stávke riadime týmito pravidlami:

  1. Jednajte s každým ako s dospelým.
  2. Oznámte stávkujúcim zamestnancom, že po návrate do práce nikoho nepotrestáme. Oni tiež nikoho netrestajú.
  3. Nezapisujte, kto pracoval a kto podporoval stávku.
  4. Nikdy nevolajte políciu, aby prerazila rady stávkujúcich zamestnancov.
  5. Zachovajte všetky výhody.
  6. Neblokujte zamestnancom pístup do továrne, nebráňte kontaktu zástupcu odborov s robotníkmi. Trvajte však na tom, aby predsedovia odborov rešpektovali rozhodnutie ľudí, ktorí chcú pracovať, podobne ako spoločnosť rešpektuje rozhodnutie tých, ktorí pri stávke pracovať nechcú.
  7. Počas stávky ani po nej nikoho neprepúšťajte, ale dajte všetkým najavo, že stávka je prejav agresivity.

Nie, nie som absolventom moskovskej Univerzity Patrice Lumumby. Dokážem vám to: Semco počas stávky v Ipiranze prijalo len ničím nepodmieňovaný návrat do práce. Napriek tomu, že si dialóg ceníme nadovšetko, počas stávky nikdy nevyjednávame.

Áno, to je naša politika. Drvivá väčšina spoločností, ktorá sa riadi prvými pravidlami, nakoniec vyjednáva pod tlakom a robí rozhodnutia, ktoré neskôr ľutuje. Inými slovami, začína ako Arnold Schvarzenegger a končí ako Woody Allen. Pre nás existovalo jediné vyústenie stávky: každý sa vráti do práce bez nároku na náhradu neodpracovanej doby. Počas stávky navyše neposkytujeme žiadne úľavy. V rokovaní pokračujeme až potom, ako sa všetci vrátia do práce.

Preto sme stávkujúcim robotníkom nebránili vo vstupe do továrne a tiež sme im umožnili, aby schôdzovali v jedálni. Raňajky a obedy sa podávali ako obvykle a stravu sme tiež hradili ako inokedy. Zdravotá starostlivosť a ďalšie výhody stále platili. Ale nevyjednávali sme.

Autori

Ricardo Semler prevzal Semco v osemdesiatych rokoch od svojho otca v dobe keď mal nejakých 20 rokov. Tvrdo pracoval, až pri jednej ceste do Spojených štátov skolaboval. Lekár mu na klinike povedal: "Nikdy som nevidel takého mladého a takého prepracovaného človeka. Ak sa chcete dožiť tridsiatky, zmeňte život." Mladý Ricardo si túto radu vzal k srdcu a po návrate sa pustil do práce, ktorá mu priniesla obdiv od jedných a opovrhovanie od druhých. Dnes s odstupom rokov hovorí väčšina ľudí o Semcu ako o priekopníkoch filozofie slobody v práci, Ricardo prednáša  na Harvarde a pozvánok na verejné vystúpenia má viac, než by bol kedy schopný zvládnuť. Semco dnes patrí medzi najprosperujúcejšie firmy Latinskej Ameriky. Okrem Semca, prednášania a ďalších radostí sa dnes Ricardo venuje aj vzdelávaciemu systému. Okrem iného založil školu na princípoch slobody (rovako ako predtým v Semcu) s názvom Lumiar.

Parametre

Druh tovaru:
Kniha
Autor:
Ricardo Semler
Názov:
Podivín
Jazyk:
  • Český
Počet strán:
298
Väzba:
Brožovaná
Názov originálu:
Maverick!
Preklad:
Dagmar Brejlová
Rozmer:
130x200 mm
Hmotnosť:
407 g
ISBN:
9788090489004
EAN:
9788090489004
Vydavateľstvo:
PeopleComm