Kto sa ukrýva za menom Old Rich? V minulých „divokých“ 90-tych rokoch neprivatizoval ani nededil po strýkovi zo zámoria a po vysokej škole si vyskúšal aj prácu pri továrenskom páse. Už ako 29-ročný riadil 120 zamestnancov štátneho podniku, aby neskôr vymenil istotu zamestnanca za neistotu podnikateľa túžiaceho po prosperujúcej rodinnej firme. Firmu na výrobu a vývoj pracovných nástrojov založil takpovediac na kolene, aby nakoniec uspela na medzinárodnom trhu.

Netúži po sláve, chce zostať v pozadí a zachovať súkromie rodiny. Aj preto vystupuje pod pseudonymom, ktorého pôvod vám odhalí v texte knihy. „Moje meno v tomto prípade nie je dôležité. Knihu som písal s cieľom odovzdať životné skúsenosti mojim synom. Pozitívne reakcie okolia a ľudia, ktorých si vážim, ma napokon presvedčili, aby sa Rozhodovanie dostalo ku všetkým, ktorí chcú rovnako ako ja prežiť úspešný a harmonický život. Ak čitateľovi pomôžem vyriešiť čo i len jediný problém, moje úsilie nebolo zbytočné“, dodáva autor.

Old Rich nemusí bombasticky hovoriť o tom, ako treba najprv zjesť žabu, ako astronomicky rýchlo zbohatnúť alebo ako odhaliť sprisahanie mocných a úspešných. Okrem osobných príbehov totiž ponúka premyslený návod, ktorý vedie k správnemu rozhodovaniu ako základnému kameňu šťastného života. Kniha je pomocníkom na ceste k sebarealizácii. Kľúčom správneho rozhodovania je sebapoznanie, naše schémy rozhodovania a životná filozofia. Tento kľúč práve držíte v ruke.

Ako som začal podnikať

Bolo to tesne po Nežnej revolúcii, keď sa aj v bývalom Československu vytvorili podmienky pre slobodné podnikanie. Socialistický človek nemal veľa skúseností a ani informácií o tom, ako si zobrať život a živobytie do vlastných rúk – ako sa stať podnikateľom. Keďže som typom človeka, ktorý miluje slobodu a nebojí sa zdolávať problémy, stanovil som si cieľ: byť nezávislý od rozhodnutí iných ľudí. Tento cieľ som postupnými krokmi začal napĺňať.

Manželka aj napriek obavám o naše dve deti a o ich materiálne zabezpečenie stála pri mne. Dodnes nezabudnem, ako náš päťročný syn lepil v kuchyni známky na obálky s faktúrami, ako som rozmýšľal, či posledných tisíc korún dám na nákup pre rodinu, alebo ich dám na benzín, aby som mohol ísť na rokovanie s  partnerom do Čiech. Tieto pionierske začiatky boli pre našu rodinu silnou zaťažkávacou skúškou, pretože firma mala prednosť pred rodinným rozpočtom. Áno, boli tam aj ťažké momenty, chvíle neistoty a plaču, ale to všetko nás ako rodinu stmelilo a boli sme pripravení prekonať všetky tieto i  nasledujúce prekážky. A prišli. Zrada blízkych spolupracovníkov, vážna choroba, problémy s rozvojom firmy..., s tým všetkým sme sa museli popasovať. Musím povedať, že naša firma sa po prekonaní každého problému posilnila, viac stmelila a morálne hodnotní ľudia, ktorí tvorili jej chrbtovú kosť nás  podržali pre ďalší rozvoj. Bez nich by nebolo možné úspešnú firmu vybudovať.

Objať a odhodiť z cesty

Ako malý chlapec som sedával starému otcovi na kolenách a on mi rozprával príbehy zo života. Mal som ich rád, hoci ich zmysel som pochopil až neskôr. Môj starý otec bol dôchodca, invalid, ktorý však za svojho života vlastným pričinením nadobudol veľmi rozsiahly majetok. „Vieš, chcel som vlastniť banku,“ hovorieval. „Už mi k tomu veľa nechýbalo, ale keď prišli komunisti a znárodňovali, prišiel som o všetok majetok.“ Vedel som, že začínal ako vojnový invalid z prvej svetovej vojny, ktorý dostal od štátu trafiku a mimoriadnou podnikateľskou húževnatosťou sa vypracoval na bohatého a vplyvného človeka. Starý otec však, aj napriek úderu osudu počas znárodnenia, dokázal aj v čase socializmu drobným spôsobom podnikať. Jednoducho to nevzdal.

Pamätám si, ako hovorieval: „Ak máš problém, musíš ho z celej sily objať, lebo len tak ho najlepšie spoznáš. Musíš ho objať ako balvan, ktorý ti leží v ceste. A keď ho dobre objímeš, uchopíš, až potom ho môžeš odhodiť z cesty.“ Vtedy som si predstavoval, ako odhadzujem z cesty skutočné balvany, ale až neskôr som pochopil úžasnú hĺbku a múdrosť tohto prístupu k riešeniu problémov. Objať kameň znamenalo prijať rozhodnutie, že idem problém riešiť. Pri bezprostrednom kontakte s kameňom – problémom sa s ním najlepšie zoznámim, odhadnem jeho váhu a budem sa vedieť rozhodnúť, čo s ním. Neskôr som pochopil a zažil aj to, že blízke okolie sa mi snaží pomôcť, keď vidí moju snahu pohnúť kameňom.

To, že som sa od kameňa zašpinil, bolo zanedbateľné v porovnaní s tým, aký úžitok som priniesol sebe a často aj svojmu okoliu. Taktiež som pochopil, že zašpinenie sa nesmie týkať charakteru, lebo takáto špina sa už nedá zmyť a už vôbec nie ukryť pred vlastným svedomím. Neskôr, v podnikaní som nadobudol veľmi dobrú prax v odhadzovaní kameňov. Len skúsenosť rozhodovala o tom, či kameň obídem, alebo ho odhodím z cesty. Každé odhodenie vždy stojí energiu a čas, ktoré môžu chýbať inde. A to, že pri tejto práci väčšinou spolupracovalo aj okolie, bolo pre mňa veľmi motivujúce.

Ukážka z knihy

Kniha poskytuje cestu a konkrétne postupy, ako nájsť v sebe ten správny kľúč pri rozhodovaní sa v bežných situáciách aj pri zásadných životných udalostiach. Pri čítaní sa Vám okrem riešení vynorí aj množstvo zásadných otázok, ktoré Vás budú inšpirovať ku ďalšiemu osobnému rastu. Ak ste typ človeka, ktorého neuspokojujú povrchné a krátkozraké riešenia životných dilem, tak ste natrafili na tú správnu knihu. Knihu princípov správneho spôsobu rozhodovania sa.

***
Čo mi umožnilo, že mi šťastie prialo a stálo pri mne po celý doterajší život? Prečo sa mi veci darili, keď iní zažívali neúspech? Čo mi umožnilo byť v správny čas na správnom mieste? Zamieriť a trafiť. Vybrať si vrchol a pokoriť ho. Bolo to len úsilie, tvrdá práca, vzdelanie, alebo len šťastie? Správna  odpoveď znie: áno, aj. Avšak to podstatné, čo stálo za mojím úspechom, spočívalo v schopnosti správne sa v danom okamihu rozhodnúť. Správne  rozhodovacie postupy – algoritmy, ktoré som si postupne vytvoril, boli tými nástrojmi, ktoré ma neomylne viedli životom a umožnili mi dostať sa tam, kde  som dnes.

***
Každý musí počas svojho života prijať množstvo rozhodnutí. Rozhodnutia, najmä tie dôležité, neodvolateľne ovplyvňujú náš život. Veľa ľudí nie je spokojných so svojím životom, zamestnaním, partnerom, so zdravotným stavom, životosprávou, s kamarátmi, s rodinou, príbuznými či majetkom. Napriek
tomu, že títo ľudia nesú ťažké dôsledky svojich činov, nevedia alebo nedokážu prijať rozhodnutia, ktoré by tento ich údel zmenili. Ostávajú v rovnakej
situácií. A život sa pre nich stáva neznesiteľný.

***
Všetci ľudia majú v živote svoje sny, ale zväčša svojimi každodennými rozhodnutiami nesmerujú k naplneniu týchto predstáv a k šťastnému životu.
Často konajú podľa naučených schém a postupov, ktoré boli získané v nezrelej mladosti. Tieto algoritmy ich potom sprevádzajú celý život a to bez
ohľadu na ich kvalitu a účelnosť.

***
Každá činnosť musí mať svoj jasne definovaný začiatok a koniec. Šťastný život sa skladá výhradne z reťaze ukončených činností – uzavretý cyklus. Nedokončené cykly vytvárajú v mysli psychické smetisko. Žiť s týmto smetiskom v hlave skutočne nie je ľahké – zapĺňa nám myseľ a neumožňuje naplno
prežívať radosti života. Reťaz, poskladaná z uzavretých cyklov, je náš život. Neuzavreté cykly sú naša smrť. Toto je jednoduchá zásada pozitívneho programovania našej mysle.

***
Dávajme pozor na rozhodovanie pod vplyvom stádovitosti – to sú také rozhodnutia, pri ktorých si hovoríme ‘veď tak to robia aj iní.‘ Takýto spôsob rozhodovania je len napodobovaním rodinných tradícií (‘veď aj moja mama to takto robila’...) alebo iných skupinových postupov (‘u nás v brandži to takto chodí’...). Zaužívané postupy a riešenia môžu dobre slúžiť v jednej rodine alebo firme, vôbec však nemusia byť dobrým vzorom a riešením pre našu vlastnú situáciu. Preto argumenty ‘veď aj iní...’ nikdy nepoužívame bez kritického rozboru problematiky v novej situácii a bez konfrontácie s našou životnou filozofiou.

***
Mozog vie prostredníctvom nevedomého vnímania (limbickým systémom) prijať až 11 miliónov bitov informácií za sekundu, pričom vedomá myseľ ich dokáže prijať a spracovať len okolo 200 tisíc. Počas života nám do pamäťovej mapy pribúdajú informácie ako prvky do skladačky puzzle. Čím je týchto prvkov – informácií viac, tým je obraz zreteľnejší a riešenie problému sa realizuje jednoduchšie.

***
Človek má schopnosť na základe útržkov informácií dotvoriť si obraz o celom priebehu deja. Hovoríme tomu vytvorenie si predstavy na základe skúsenosti z prežitého. Niekedy sa však môže stať, že si dotvoríme obraz do celku na základe útržkov informácií a môžeme sa pomýliť. Problémy vznikajú, ak sa omyly nášho vnímania stávajú základom nesprávnych schém nášho rozhodovania.

***
Schopnosť človeka správne prežiť život a správne sa rozhodovať je úmerná veľkosti obsahu a kvality informačnej mapy jednotlivca. Preto študujme rodinné tradície – algoritmy, ktorými sa riadili naši rodičia. Vyberajme si z nich tie správne na prežitie, nadväzujme na ne a pokračujme v nich. Veď
ich dobre poznáme a máme radi. Ak by sme ich neobnovovali, chýbali by nám. Tieto tradície, nazývané aj ľudová múdrosť, sa prenášajú generáciami
a vytvárajú duchovné bohatstvo spoločnosti.

Kniha obsahuje množstvo skutočných príbehov z osobného života autora, jeho manažérskej praxe a podnikania.

Komu je určená táto kniha? Tým, ktorí:

• riešia závažné životné rozhodnutia,
• hľadajú odpoveď, ako smerovať svoj život po maturite,
• si začínajú budovať svoje rodiny,
• hľadajú riešenia pri výchove svojich detí,
• hľadajú východisko zo životnej krízy,
• nie sú v živote šťastní,

ale predovšetkým tým, ktorí:

• chcú zobrať svoj život do vlastných rúk.

Napísali o knihe:

"Vynikajúca kniha! Prínosná môže byť najmä pre ľudí s komplexnou zodpovednosťou, ktorí príjímajú veľa rozhodnutí." -- Peter Bobík, riaditeľ, privátne bankovníctvo

"Dávno som sa nestretol s knihou "filozofujúcou o živote", ktorá by sa tak dobre čítala. Obsahuje koncentrované a inšpiratívne posolstvo." -- Jaroslav Hanzel, riaditeľ, energetika