Pocit toho, že ste niečo splnili, si nemôžete nikde kúpiť. Musíte si ho len zaslúžiť.

Autor: Mgr. Pavol Kočalka
Dátum: December 2006

Tak ako väčšina ľudí v súčasnej komunikačnej ére, ani ja sa dostatočne nepohybujem a telo málokedy zaťažujem fyzickou aktivitou. Zo štatistík poisťovní ako aj rôznych klinických štúdií je známe, že bez pravidelného pohybu, z dlhodobého hľadiska ubližujeme vlastnému telu a skracujeme si život.

V tomto článku sa nechcem venovať spôsobom ako schudnúť, pretože schudnúť sa len samotným pohybom málokedy podarí. Keby to bolo možné, tak by to bolo príliš jednoduché.

Ako vieme, extrémni športovci, napríklad bežci na dlhé trate, cez niekoľko kontinentov, stratia len pár kilogramov zo svojej hmotnosti a to sú zaťažovaní oveľa viac ako pri bežnom rekreačnom športe.

Ak chce človek schudnúť, musí zmeniť aj stravovacie návyky, nebyť v strese, dostatočne dlho spať, prijímať len kvalitnú stravu a prípad ne kvalitné doplnky výživy. K tomu dýchať prijateľný vzduch a piť dostatok čistej vody.

Okrem toho je veľmi dôležité mať v poriadku aj svoju integritu a svoju etiku. Teda mať v poriadku svoj vnútorný život s tým, čo vieme len my a čo pokladáme za správne.

Počas letných mesiacov som si dal opäť záväzok pravidelne zaťažovať môj organizmus fyzickou aktivitou. V rôznych knihách som sa dočítal, že si najskôr musím dať cieľ, aby som vedel, čo chcem dokázať. Následne príde práca a po dosiahnutí cieľa pocit uspokojenia z toho, že som dokázal niečo, čo som chcel. Teda bol som úspešný v tom čo som si zaumienil.

Za cieľ som si stanovil behať každý utorok a štvrtok tridsať minút na našom dedinskom ihrisku.

V minulosti som si dal za cieľ obehnúť futbalové ihrisko desaťkrát, no stalo sa mi, že po 6 obehnutí sa mi už bežať ďalej nechcelo a vrátil som sa domov. Doma som sa cítil dosť zle, pretože som vedel, že možno, keby som ešte trochu vydržal, tak by sa mi cieľ podarilo splniť. Moja myseľ sa mi však snažila „pomôcť“ a logicky vysvetliť, prečo bolo správne vrátiť sa domov. Hovorila mi, že predsa som netrénovaný a teda ak by som bežal ďalej, mohol by som si ublížiť. A mnoho podobných nezmyslov.

Počas týchto letných mesiacov som si opäť povedal, že na prvýkrát prebehnem tých desať kôl okolo futbalového ihriska nech sa deje čokoľvek, aj keby som mal posledné kolá bežať slimačím tempom.

Scenár sa však opakoval tak, ako vždy. Po 4. obehnutí ma začali bolieť svaly a pľúca. Netrénované telo nebolo na takúto záťaž zvyknuté. Keďže som si však povedal, že chcem prebehnúť 10 kôl a vedel som, že ak nesplním svoj cieľ, opäť sa budem zle cítiť a zašpiním si svoje podvedomie ďalším zlyhaním.

Bežal som teda ďalej.

Po šiestom kole ma nejakým zázrakom pľúca aj svaly začali menej bolieť. Pri ôsmom kole som už veľmi nevládal, ale povedal som si, že vydržím. Desiate kolo bolo hotovým utrpením, ale vedel som, že cieľ je už na dosah a že to už musím odbehnúť.

Keď som obehol ihrisko aj desiaty krát a dostal som sa teda do stanoveného cieľa, zažil som nádherný pocit z toho, že som splnil to, čo som chcel. V ten moment som si uvedomil aj to, že by som určite dokázal odbehnúť ešte aj o jedno možno aj dve kolá viac.

Pochopil som, že si treba stanoviť dosiahnuteľný cieľ, ktorý má jasný účel prečo si želám daný cieľ dosiahnuť a potom ho splniť. Vedel som, že chcem zlepšiť prevenciu svojho zdravia a vedel som, čo musím urobiť ako prvé. Pocit toho, že som niečo splnil si nemôžem nikde kúpiť, musím si to len zaslúžiť.

V literatúre sa píše aj o tom, že ak nemám vytvorený zvyk, neurobím žiadne veci opakovane bez toho, aby som sa k tomu musel prinútiť.

Musím dostať zo zóny pohodlia a vytvoriť si novú zónu pohodlia, do ktorej nová činnosť bude už patriť a bude to bežná súčasť môjho každodenného života. Podľa expertov proces takéhoto vytvorenia návyku trvá 21 dní.

Ak teda dokážem prinútiť sám seba robiť niečo 21 dní, stane sa z toho zvyk a potom už nebudem rozmýšľať nad tým, či to mám urobiť alebo nie.

Stane sa niečo zaujímavé a síce to, že ak po 21 dňoch nebudem môcť robiť to, čo som 21 dní robil, budem sa cítiť zle, pretože je to niečo iné ako to, na čo som zvyknutý a teda mimo mojej zóny pohodlia.