Dôchodok, či finančná sloboda – kadiaľ cesta vedie a kde je slepá ulička končiaca priepasťou

Autor: Štefan Glova
Dátum: 6.6.2011

Tento článok bude o tom, čo finančný trh ponúka a tiež o tom, ako to využiť na našej ceste k finančnému zabezpečeniu, či finančnej slobode. Bude pozostávať z niekoľkých rád a ich vysvetlení. Aby sme v úvode zbytočne nemrhali slovami, prejdeme rovno k veci, teda prvej rade:

1. Nesporiť si peniaze!

Dobre priznávam, je to trošku drsná myšlienka na úvod, ale verím, že sa mi ju podarí obhájiť. Tu sa hneď tlačí otázka, že čo sú to vlastne peniaze. Pravda je taká, že sú to v najväčšej miere digitálne čísla na bankových účtoch. Nebudem zbytočne zachádzať do detailov, článok by bol príliš dlhý. Hlavné je, že peniaze nie sú kryté žiadnou hodnotou a len malá časť z týchto digitálnych čísel existuje v papierovej alebo mincovej podobe.

Peniaze sú ale naším zákonným platidlom. Čo to znamená? V peniazoch dostávame výplatu a peniazmi platíme za tovar alebo služby. Takže ako správne využiť peniaze na ceste k finančnej istote? No tie, ktoré práve neminieme, si neodkladajme, ale vymeňme ich za niečo čo má hodnotu. Cesta sporenia a odkladania si peňazí, na ktorú sú zvyknutý naši rodičia a starí rodičia patrí do minulosti.

To, že peniaze nie sú kryté žiadnou hodnotou je len jeden dôvod. Hneď druhým dôvodom, prečo si nesporiť je inflácia. Inflácia nie je pokles hodnoty peňazí (tie žiadnu hodnotu predsa nemajú), ale je to znižovanie kúpyschopností peňazí.

Vychádzajúc z 25 ročnej histórie zistíme, že na Slovensku máme priemernú ročnú infláciu na úrovní približne 10 % (žiadne peňažné bankové vklady, či stavebné sporenia neponúkajú ani polovičné zhodnotenie, teda zmiernenie tejto inflácie), štátna mena sa nám zmenila 3 krát (česko-slovenská koruna, slovenská koruna, euro) a štátne zriadenie sa zmenilo 4 krát (tzv. komunistické Československo do roku 1989, Československá federácia do roku 1993, Slovenská republika do roku 2009, a ratifikáciou lisabonskej zmluvy už podriadený člen EÚ).

Teraz nehovorím, že niektorá z týchto zmien bola dobrá, či zlá. To nie je podstatné. Podstatné je, že zmeny, aj tak zásadne, sa dejú a nie len v 100 a viacročných intervaloch. Ak sa dnes pozrieme na situáciu v EÚ, tak jasne vidíme, že aj euro ako mená čelí vážnym problémom a je naivné si myslieť, že dnešný dvadsiatnik, alebo tridsiatnik bude dôchodok poberať práve v tejto mene. A ani to, že posledných 5 rokov inflácia neprekročila 5 % hranicu neznamená, že sa už nezopakuje situácia z roku 1991, keď inflácia prekročila 50 %, roku 1993, keď prekročila 20 %, či z rokov 1992, 1994 a 1999, keď sa držala na úrovni nad 10 %...

2. Neinvestovať do podielových fondov!

Rôzni finanční poradcovia, ale aj samotní klienti samých seba delia do troch základných skupín: konzervatívni, vyvážení a dynamickí. Podľa toho potom rozdeľujú aj produkty, kde konzervatívnym klientom sú štandardne odporúčané bankové vklady, či peňažné fondy, vyváženým peňažné fondy, dlhopisové fondy a nejaké to percento akciových fondov a dynamickým klientom sa odporúčajú akciové fondy a pre zvýšenie bezpečnosti nejaké to percento dlhopisových fondov. Je mi až smiešne, keď sa na takéto rozdelenie pozerám, pretože každý zdravý človek chce čo najnižšie riziko a čo najvyšší výnos. Len nás ktosi presvedčil, že to spolu nejde dokopy.

Peňažné fondy

Aj napriek mojej prvej rade, ktorá bola nesporiť peniaze si myslím, že je dobré držať časť majetku v peniazoch, ale len malé percento. Je dobre mať rezervu na nečakané výdavky alebo pre prípad objavenia nejakej dobrej investičnej príležitosti. No ak je táto rezerva menšia, je úplne jedno, či ju držíme v hotovosti v trezore, či na bežnom účte, či na terminovanom účte alebo v peňažnom fonde. No keď náš majetok porastie, automaticky by sa aj táto rezerva mala zvýšiť (priamo úmerne). Ide však o to, že účelom peňažnej rezervy by nemalo byť zhodnocovanie (pretože výnos 1,2, či 3 % ročne za to nestojí), ale rýchla dostupnosť a použiteľnosť. No a v rámci možnosti sa v tomto prípade môže investor uchýliť aj k nejakému peňažnému fondu. Opakujem však ešte raz, pri menších sumách je úplne jedno, či použijeme peňažný fond, alebo hotovosť uložíme v trezore, či na bežnom účte.

Dlhopisové fondy

Čo sa dlhopisových fondov týka, tak ich rozumné použitie v portfóliu investora nevidím. Sú to fondy zložené z dlhopisov rôznych firiem, či štátov. Spoločným problémom dlhopisových a akciových fondov je to, že klient spravidla netuší, aké firmy sú v „jeho portfóliu“ zúčastnené. Druhým problémom je, že tú investíciu niekto spravuje. To sa niekomu môže zdať ako výhoda, no pre človeka, ktorý chce finančne uspieť je dôležité, aby sa naučil riadiť svoje investície sám. Dlhopisové fondy nie sú dobré, no u dlhopisov môže byť situácia iná. Ak si investor sám vyberie nejaký dlhopis (či už podnikový, alebo štátny), pozná situáciu firmy (alebo štátu) a vie, na čo firma (alebo štát) chce peniaze použiť a ak je dlhopis dobré zabezpečený majetkom a ponúka pre investora dobré zhodnotenie, tak môže ísť o dobrú kúpu. No štandardne zhodnotenie dlhopisov neponúka viac ako 10 %. A keďže je to forma pôžičky, ktorá bude vrátená a po jej vrátení neostane investorovi žiadna majetková účasť vo firme, ktorej požičal, tak z dlhodobého hľadiska zabezpečenia dôchodku nie je ani táto investícia veľmi vhodná. Dobrý dlhopis sa dá praktický použiť ako dočasné zhodnotenie prostriedkov v prípade, že investor nenašiel lepšiu príležitosť. Opakujem však ešte raz, že hovorím o kvalitnom dlhopise, ktorý si investor musí vyberať konkrétne a nie o fonde, kde investor ani netuší komu vlastne požičiava.

Akciové fondy

Ako som už spomínal pri dlhopisových fondoch, investor tu nemá vplyv na to, aké akcie tento fond tvoria. A to je veľmi veľká nevýhoda spojená s veľmi veľkým rizikom a malým zhodnotením. Akciové fondy štandardne z dlhodobého hľadiska (hoci väčšina fondov nemá históriu ani 5 rokov) nedosahujú ani 10 % ročne. Vzhľadom k inflácií je to málo a vzhľadom ku krátkej histórií väčšiny fondov je naivné spoliehať sa na to, že na fonde, ktorý existuje len 3 roky o ďalších 30 rokov dobre zarobíme (oveľa pravdepodobnejšie je, že ten fond už dávno nebude existovať). Na druhej strane sú aj „kvalitné staré fondy“ s dlhšou históriu, no tie sú spravidla zaťažené takými poplatkami, že čisté historické zhodnotenie je veľmi malé. Akciové fondy teda k bohatstvu nikoho nepriviedli a ani neprivedú. A nie je to (podobne ako dlhopisové fondy) dobrá alternatíva k ničomu. Na druhej strane, kvalitné akcie sú niečo úplne iné. Čo sú vlastne akcie? Ľudovo povedané, kúpou akcií sa stávate spolumajiteľom firmy.

Na trhu sa však stretávame viac s rôznymi špekulantmi, ktori sa snažia vypočítať (typovať alebo veštiť...) ako sa daná akcia bude vyvíjať. A to je nezmysel, pretože to sa nedá. Neexistuje matematický vzorec, ktorý by určil, či cena akcie porastie, alebo klesne.

Zato kvalitnou analýzou sa môžeme dopracovať k celkom peknej investícií. Uvediem zopár príkladov, avšak bez názvov firiem. Bude to schválne anonymne, nie preto, žeby som nechcel poradiť, ale preto, lebo nechcem, aby na základe zopár informácií, ktoré tu vyberiem a uvediem, niekto spravil investičné rozhodnutie. Aj napriek tejto anonymite nejde o vymyslené situácie, ale za znakmi X, Y a Z sa skrývajú skutočné firmy a hodnoty v eurách nie sú spred 100 rokov, ale sú tak maximálne 2 – 3 týždne staré (niektoré sú čerstvo aktualizované):

Príklad 1: firma X

Cena, za ktorú sa dá kúpiť akcia firmy X je 12 eur

Hodnota majetku firmy pripadajúca na jednu akciu je 2 eura

Ročný zisk pripadajúci na jednu akciu je 0,3 eura

Dividenda pripadajúca na jednu akciu je 0,13 eura

Čo tieto čísla znamenajú? Že ak si niekto kúpi teraz akciu tejto firmy X, tak si kúpi majetok v hodnote 2 eur, za ktorý zaplatí 12 eur, teda pôjde o 6 násobne predražený majetok. Jedná sa o veľkú firmu pôsobiacu takmer na celom vyspelom svete, najmä v Európe. A ak niekto kúpi akciu tejto firmy v nádejí, že jej cena ešte porastie a že ju predá zo ziskom, tak sa tu vôbec nedá hovoriť o investovaní. Je to ako kúpiť si v potravinách chlieb za 6 eur (hoci štandardná cena je 1 eur) a dúfať, že ho predáme za 7. No a vzhľadom k ročnému výnosu v podobe dividendy sa jedná o zhodnotenie 1,1 %, čo je veľmi nevýhodne.

Príklad 2: firma Y

Cena, za ktorú sa dá kúpiť akcia firmy Y je 19,6 eura

Hodnota majetku firmy pripadajúca na jednu akciu je 23,9 eura

Ročný zisk pripadajúci na jednu akciu je 3,07 eura

Dividenda pripadajúca na jednu akciu je 1,5 eura

Čo to znamená? Že ak si niekto kúpi teraz akciu tejto firmy Y, tak si kúpi majetok v hodnote 23,9 eur len za 19,6 eura. Cena akcie je o niečo nižšia, ako je skutočná čistá účtovná hodnota firmy po zaplatení všetkých záväzkov. Čistý majetok takmer v hodnote takmer 24 eur sa predáva ani nie za „dvacku“... a výnos? Zisk firmy dosahuje viac ako 15 % ročne vzhľadom k cene, za ktorú si časť firmy môže investor kúpiť. A čistá ročná hotovosť, ktorá sa investorovi vráti v podobe dividendy je na úrovní viac ako 7,5 %.

Príklad 3: firma Z

Cena, za ktorú sa dá kúpiť akcia firmy Z je 16,5 eura

Majetok firmy pripadajúci na jednu akciu je 9,2 eura

Z uvedeného vyplýva, že cena akcie je 1,8 násobne vyššia, než hodnota, ktorú si investor kupuje. No je tu ešte jedná, veľmi podstatná skutočnosť. Valné zhromaždenie firmy už určilo rozhodujúci deň pre vyplácanie dividendy. Čo to znamená? No je už známy deň, ku ktorému bude potrebné vlastniť akciu, aby ste dostali dividendu vo výške 1,6 eura, čo je vzhľadom k cene akcie zhodnotenie na úrovni 9,7 % za tri mesiace. Paradoxom ale je, že väčšina investorov si práve tieto podstatné fakty neuvedomuje a cena akcie vzhľadom k tomu, že je o ňu malý záujem, začala v poslednom období klesať.

Toľko tri príklady z investovania do akcií. Treba však zdôrazniť, že tu nejde o výber extrémnych situácií, ale na finančnom trhu celkom bežných príležitosti. Na záver zhrniem ešte to najpodstatnejšie. Investor nemôže kupovať akciu v nádejí, že jej cena porastie, ale musí každú akciu podrobiť dôkladnej analýze, na základe ktorej sa rozhodne, či chce, alebo nechce byť spolumajiteľom firmy. No a akciové fondy túto možnosť nedávajú, pretože investor ani nevie, v akých firmách si podiely vlastne kupuje.

Kúpou podielu v akciovom fonde ešte nikto nezbohatol, no kúpou akcií kvalitných firiem za dobrú cenu sa to dá. A neplatí ani bežne prezentovaná zásada, že čím vyšší potenciálny výnos, tým vyššie riziko. Pretože pri kvalitnej analýze je riziko minimálne a výnos veľmi slušný.

Iné fondy a investície

Ešte by som spomenul napríklad realitné fondy. S nimi je to podobné, ako s akciovými. Sú postavené na kúpe hodnoty za istú cenu. No investor pri fonde spravidla nevie aké nehnuteľnosti, respektíve podiely v akých nehnuteľnostiach si kupuje. Nevie, aká je skutočná hodnota a zisky z nehnuteľnosti. Preto investícia do realitných fondov nie je dobrá. Zato priamo kupovanie nehnuteľnosti je už o niečom inom. Platia tu podobné zásady, ako pri kúpe akcií. Rozhoduje čo kupujeme, za akú cenu a aký zisk to prináša.

Pre komplexnosť uvediem ešte komoditné a forexové investície. Pri komoditných investíciách kupuje investor spravidla fiktívnym spôsobom nejakú komoditu (zlato, ropu, pšenicu....), ktorú sa potom snaží drahšie predať. Vyslovene však v tomto prípade nejde o investíciu, ale o rýdzi príklad komoditnej špekulácie. Teda najlepší spôsob, ako rýchlo o všetko prísť. Avšak aj investovanie do komodít má svoj zmysel, ak je vykonávané rozumne. Ako príklad by sa dalo uviesť kupovanie zlata. Či už minci, alebo tehličiek, nie však vo forme špekulácií na komoditných burzách.

No a forex, je vlastne špekulovanie s kurzami mien. Ide tu vlastne o to typovať, ako sa posunie kurz jednej meny voči druhej. Skôr by to bolo vhodné zaradiť medzi hazardné hry ako medzi investovanie.

3. Založiť firmu, alebo si v nejakej kúpiť podiel

Ja viem, že sa to hovorí ľahko. Založiť vlastnú firmu vyžaduje v prvom rade nápad, potom veľa úsilia a peňazí na jeho realizovanie. V prípade úspechu však výsledok stojí za to. Nápad musí dostať každý sám, no pán Kočalka má v ponuke mnoho zaujímavých kníh, ktoré vám môžu pomôcť s jeho realizovaním. Trošku jednoduchšie a aj finančne prístupnejšie je kúpa podielu v nejakej firme. Ako som už podrobnejšie rozpísal o pár riadkov vyššie, nejde tu o kupovanie fondov, či nejaké triafanie naslepo. Ide o cielené zanalyzovanie firmy a zváženie, či investor chce, alebo nechce byť jej spolumajiteľom. A ak chce, tak akú maximálnu cenu je ochotný za podiel vo firme zaplatiť.

4. Kúpiť nehnuteľnosť a cennosti

Nie však za každú cenu. Je na každom, aby zvážil, koľko je ochotný zaplatiť za nehnuteľnosť. Cennosťami tu myslím napríklad drahé kovy a kamene. Tiež však nie za každú cenu. Minimálne vzhľadom k niekoľko tisícročnej historickej hodnote zlata stojí za to uvážiť, či ničím nekryté peniaze, ktoré tu máme asi tak 100 rokov nestojí za to v prípade sporenia vymeniť práve za tento ušľachtilý kov. Taktiež pôda a priestor na zemi má aj z historického, ale aj z pohľadu do budúcna veľmi veľkú hodnotu. Každý však pri tomto type investície musí zvážiť, čo od toho reálne očakáva.

Záver:

Ako vidieť, jediná cesta k finančnej slobode, alebo dostatku peňazí v dôchodku vedieť cez založenie vlastnej firmy, kúpe nehnuteľnosti (ktorá zabezpečí pravidelný pasívny príjem), alebo kúpou podielu v nejakej kvalitnej firme. Nikdy však nie cez bankové produkty, či produkty poisťovní a ani nie cez podielové fondy.
Dobre, priznávam, aj tadiaľ môže cesta k finančnej slobode viesť. Avšak len v prípade, že ste majiteľom banky, či poisťovne, alebo správcom fondu, ktorý si účtuje nemalé poplatky, či je investícia v pluse, alebo v mínuse.

Časy, kedy sa ľudia mohli spoliehať na to, že sa o nich postará štát sa pomaly končia. A dôchodok si musí každý začať zabezpečovať v čo najväčšej miere sám. Na trhu je však mnoho poradcov, finančných agentov a bankárov, ktorí sa tiež snažia zabezpečiť si svoj vlastný dôchodok. A klient, bežný pracujúci človek, musí pochopiť, bez ohľadu na odbor jeho práce, že ak sa chce finančne zabezpečiť, musí sa v oblasti financií začať sám vzdelávať.

Tento článok má za cieľ, trošku naznačiť, kadiaľ cesta vedie a naopak, kadiaľ nie. Schválne však nedáva konkrétny návod (napríklad ktoré akcie kúpiť), pretože každý sa musí naučiť spraviť si konkrétny návod sám.

Na záver chcem dodať, že tento článok nie je reklamou na žiadne finančné služby. Nedáva ani žiadne konkrétne odporúčania. Dáva však zopár rád, ako na ceste finančným svetom nepadnúť do „nečakanej“ priepasti. Ja osobne nepracujem ako sprostredkovateľ, ani poradca. Nepracujem pre žiadnu banku, poisťovňu, ani investičnú či poradenskú spoločnosť. Nič v tejto oblasti neponúkam, takže to, čo som tu napísal nie je žiadna reklama.

Na záver by som rád dodal jednu starú múdrosť, ktorá ma veľmi oslovuje a myslím, že sa k danej téme hodí (neviem síce, kto a kedy to povedal): „Každý je sám tvorcom svojho šťastia!“

Štefan Glova – autor článku